PO CESTÁCH NECESTÁCH

            Bol som na služobnej ceste na juhu Slovenska. Pre návrat domov som si v navigácii navolil cestu najrýchlejšiu. Vedel som, že ma to povedie diaľnicou, ktorú nemám rád. Radšej by som prechádzal mestami, dedinkami, vnímal svet okolo seba, ľudí, rytmus ich života, prírodu. Ale bol som už tak unavený, že som chcel byť čo najskôr doma.
            Preto ma prekvapilo, keď ma zrazu „hodilo“ na vedľajšiu cestu tretej triedy. Trochu som sa zľakol, kadiaľ ma to povedie. Isté úseky samá jama. S takou cestou som sa na Slovensku ešte nestretol. Názvy dediniek Trnavá hora, Hrabíky, Ihráč mi nehovorili vôbec nič. A zrazu vidím tabuľu Nevoľné. Potešil som sa. S manželkou sme už dlhšie plánovali navštíviť túto dedinku, kde je pochovaný otec biskup Baláž.
            „Prosím vás, kde je tu cintorín?“ opýtal som sa jednej pani. „Jój, ten je až na druhom konci, tam vzadu...“ „Tak to sa zastavím niekedy inokedy,“ povedal som, lebo únava ma premáhala stále viac. „Ale to máte len kúsok, keď ste autom...“ povzbudzovala ma. A tak som šiel. Aby som sa uistil, či idem správne, ešte som si to overil u jedného dedka. „A koho tam máte pochovaného?“ „Idem pozrieť hrob biskupa Baláža.“ „No pekne, len choďte, choďte!“
            Biskupov hrob ma prekvapil svojou jednoduchosťou. Bol veľmi podobný vedľajšiemu, kde bol pochovaný farár z Nevoľného. Myslím, že to bol ten kňaz, o ktorom otec biskup s úctou hovorieval ako o farárovi z detstva, ktorý mu na ceste viery i na jeho ceste ku kňazstvu pomohol. Pomodlil som sa. Keď som odchádzal, starký, ktorý mi pred chvíľou ukazoval cestu, ma so širokým úsmevom zdravil ešte raz.
            Cestou som rozmýšľal nad životom otca biskupa i nad jeho životným krédom „Pravda vás vyslobodí“. Dnešné putovanie po cestách necestách sa tiež vplietalo do mojich myšlienok o ňom. Uvedomil som si, ako máme radi široké, vychodené cesty. Istoty. Bojíme sa pravdy, lebo by to mohlo znamenať, že by sme sa našich istôt museli vzdať. A z bezpečia známych ciest by sme museli zísť možno kamsi do neznáma. Taká je cesta pravdy. Hrboľatá, kľukatá, samá jama, nebezpečná. A predsa toto je cesta, ktorou Boh chce, aby sme kráčali. Na nej očisťuje našu vieru.
            Zastavenie v Nevoľnom mi pomohlo načerpať silu pre ďalšie dni.

                                                                                                                                  Peter